Situačné párové násilie

Najbežnejšou formou partnerského násilia (až 80% prípadov partnerského násilia) je situačné párové násilie, ktoré sa vyskytuje vždy ako súčasť vyhrotených hádok a konfliktov. Žiaden z partnerov cielene neusiluje o totálnu nadvládu a vzťahovú kontrolu nad druhým. Prvky násilia slúžia ako nástroj na presadenie vlastnej vôle alebo riešenia problému. Hoci je situačné párové násilie deštruktívny a neadekvátny vzorec správania, predsa len stále patrí do bežného repertoáru partnerských interakcií v intímnom spolužití, keď sa jeden z páru alebo obaja pokúšajú takto agresívne krátkodobo získať kontrolu nad riešením konkrétneho problému.

Pre situačné párové násilie je podľa Čírtkovej charakteristické:

• rovnomerné rozloženie medzi mužov a ženy;
• počet incidentov sa v čase nezvyšuje;
• medzi incidentmi býva dlhá fáza pokoja;
• partneri si vymieňajú role agresora a obete (striedajú sa v nich)
• žiaden z partnerov nemal v role obete takých strach, aby sa následne inštalovala trvalá, hlboká vzťahová asymetria (nerovnováha);
• nevyskytuje sa tu typický kruhový cyklus násilia, alebo sa odohralo len niekoľko cyklov násilia a partneri sa začali v roliach obete a agresora striedať.

Situačné párové násilie tvorí približne 80% epizód partnerského násilia. Zdrojom zvyšných 20% je intímny terorizmus, emocionálne týranie alebo dysforické domáce násilie.

Zdroje:

Ludmila Čírtková: Forenzně psychologické poznatky k domácímu násilí

Johnson, M. - Feraro, K.J.: Research on domestic violence in the 1990s: Making distinctions. Journal of Marriage and the Family, 2000, 11, 948 - 963.

Johnson, M.: Conflict and kontrol. Image sof Symetry and Asymetry in Domestic Violence. In: Booth, A. (Ed.) : Couples in Conflict. Hillsdale: Erlbaum 2000.